Všetci vieme, že len málo vecí vyvoláva vo víne toľko emócií ako farby. K posedeniu na balkóne neodmysliteľne patrí vychladené ružové, ale na gauči sa uvelebíte do deky s pohárom červeného. Jar a leto sú však jediným obdobím, kedy vieme piť všetky farby vína, od bieleho až po oranžové, a tak je to ideálny čas zistiť, aké sú medzi nimi rozdiely. Ako sa vôbec vyrábajú rôzne farby vína?

Back to basic: Biele víno

Príbeh každého vína sa samozrejme začína vo vinici. Už sme písali o význame ekologického poľnohospodárstva bez používania herbicídov a tvrdých chemických postrekov, ktoré dotvárajú kvalitu a chuť hrozna. Teraz však prejdime k samotnému zberu a výrobe. 

Biele víno sa vyrába z bielych alebo zriedkavo aj z modrých odrôd. Prvou fázou je odstopkovanie a mletie hrozna, v ktorej sa bobuľky oddeľujú od strapiny a následne sa z nich tvorí rmut. Odstopkovaním sa ma zabrániť, aby sa do rmutu nedostalo príliš veľa trieslovín zo strapín a víno nemalo nahorklú chuť. Po odstopkovaní a drvení hrozna, príde na rad lisovanie, pri ktorom sa oddeľuje tekutá časť rmutu od pevných častí (šupky, semená), čím sa získa hroznová šťava - mušt. U aromatických odrôd sa robí aj macerovanie, ktoré trvá 6-12 hodín s prídavkom pektolytických enzýmov, ktoré zvyšujú extrakciu (rozpúšťanie) látok. Pri klasických bielych vínach sa v technologickom procese stretneme aj s odkalením muštu. Odstraňujeme ním nežiadúce látky, napr. úlomky zo strapca, pôdne častice a pod., ktoré vytvárajú zákal. Po týchto procesoch následnuje spontánna alebo riadená fermentácia (kvasenie muštu). Po tomto kroku môže (ale nemusí) u bieleho vína začať ďalšie kvasenie a to jablčno-mliečne. Zrenie vína je dlhodobejší proces, ktorý trvá niekoľko týždňov až niekoľko mesiacov. Víno môže zrieť v nerezovom tanku, v drevenom sude alebo sklenej nádobe. V procese zrenia dochádza k rôznym chemickým reakciám – vytvára sa terciárna aróma či buket vína. Posledná fáza výroby v sebe skrýva všetko od filtrácie vína, aby nadobudlo iskru a tým sa zbavíme všetkých pevných častí, až po stáčania do fliaš. 

Tu musíme spomenúť, že pri organických a hlavne naturálnych vínach, si vinári prispôsobujú tieto postupy a nechávajú vínu väčšiu autonómiu. 

Červené víno a kúzlo macerácie 

Teraz, keď už poznáme základný výrobný proces, sa pozrime na to, čím presne sa výroba červeného vína líši od výroby bieleho vína. Výroba červeného vínka má za cieľ získať farbivá a taníny, ktoré vytvárajú štruktúru vína.

Okrem toho, že červené sa vyrába z modrého hrozna, veľkým rozdielom je dĺžka macerácie: kvasenie so šupkami, pri ktorom sa tvorí oxid uhličitý, ktorý nadľahčuje šupky hrozna a vytvorí na vrchu muštu tzv. matolinový koláč. Pri kontakte koláča s hroznovým muštom, sa uvoľňujú farbivá a triesloviny, a to aj potom počas lisovania, kedy sa lisuje už mladé víno.

Zatiaľ čo biele víno je bez kontaktu so šupkami alebo len niekoľko hodín, pri červenom víne (ale aj oranžovom víne) to môže trvať niekoľko dní až týždňov. Macerácia môže prebiehať v betónovej kadi, nerezovej nádrži alebo drevenom sude. Červené víno tiež prechádza jablčno-mliečnou fermentáciou, počas ktorej sa ostrejšia kyselina jablčná zmäkčuje na kyselinu mliečnu.

Ďalšie kroky výroby sú podobné ako pri výrobe bieleho vína a rovnako ako pri bielom víne môže byť chuť červeného vína výrazne ovplyvnená spôsobom filtrácie, zrenia a sírenia. Alebo pridaním rôznych druhov trieslovín, enzýmov a podobných „krás“. Mohli by sme o tom pokračovať ďalších päť odsekov 🙃(povolených je viac ako 40 rôznych druhov prísad). Namiesto toho vás rovno odkážeme na našu kategóriu červených vín, z ktorých iba ťažko vyberáme jeden favorit.  

Zmeňte názor na rosé 

Ružové víno má v tomto prípade trochu klamlivú povesť, čo je škoda - organické či naturálne ružové víno môže byť pre vás oveľa vybrúsenejšie a zaujímavejšie, ako jeho klasická podoba, ktorú poznáte z regálov. 

Ružové víno sa vyrába z modrého hrozna, a rovnako ako pri červenom víne je dôležitá dĺžka macerácie. Rozdrvený rmut je v kontakte so šupkami len niekoľko hodín, dostatočne dlho na to, aby získal mierne červenkastý odtieň. Vďaka krátkej macerácii je ružové víno sviežejšie, ľahšie a jeho chuťový profil je čistý a svieži. Rmut sa následne lisuje a mušt spracováva ako biele víno. 

Ružové víno sa vyrába z modrých odrôd viniča, najčastejšie je to Frankovka modrá, Cabernet Sauvignon či Dunaj. 

Ak by sme mali odporučiť jedno rosé, ktoré vám zmení nazor na ružové vína, bude to krásne a svieže víno Tri Ruže od VELKEER s nádychom jahôd.

Trúfnete si na oranžové víno? 

Hovorí sa, že oranžové vína sú svojou povahou prírodné vína. K nám sa dostali z Gruzínska, kde sa už 6 000 rokov pred našim letopočtom veselo fermentovali v hlinených nádobách nazývaných qvevri. A hoci sa odvtedy vinárska scéna trochu zmenila, pôvod oranžového vína je pre súčasnú výrobu stále dôležitý.

Oranžové víno sa maceruje z bieleho hrozna, niekedy aj niekoľko týždňov alebo mesiacov. Získa tým mnohovrstevný charakter, bohatý podiel triesloviny a atypickú farbu, ktorá sa pohybuje v celom spektre odtieňov od zlatistého medu až po sýty jantár. Lákajú svojou herbálno ovocnou vôňou, ale všetko závisí od odrody. Chuťovo sú trochu zložitejšie a štrktúrne iné, ako biele či ružové vína. Dôležité je však aj spontánne kvasenie, a preto nájdete najzaujímavejšie oranžové vínka od organických, naturálnych a biodynamických vinárov, ktorí tento prirodzený proces rešpektujú. Autentické oranžové vína preto patria k tomu najprirodzenejšiemu, čo môžete vo svete vína ochutnať.

Náš nový objav oranžového SUPERMAJER od Vinárstva Slobodné je delikátna záležitosť a po všetkých stránkach perfektná vstupenka do sveta oranžových vín. 

Už viete, aké bude vaše nové obľúbené víno?